Aby ste sa vám viac priblížili, rozhodli sme sa predstaviť postupne celý náš team. Začíname stvoriteľmi ránečka, Barbarou a Michalom.
V akej oblasti ste pracovali pred Ránečkom?
B: Ja som pracovala v korporáte, ktorý sa zaoberal FMCG predajom, dlhšiu dobu som pôsobila na sales oddelení a neskôr som si na chvíľu vyskúšala svet customer marketingu.
M: Ja som sa venoval obchodu, konkrétnejšie predaju v B2B sektore.
Čo vás motivovalo takto radikálne zmeniť váš pracovný život?
B: Ani sme to nebrali ako radikálnu zmenu, pokiaľ nám prvýkrát nezazvonil budík😊. Vždy sme túžili mať niečo „svoje“, niečo, čo môžeme budovať. Prešli sme viacero nápadov, dlho diskutovali a napokon sme sa vrátili k pôvodnému – a tak vzniklo Ránečko.
M: Ako hovorí Barbara, túžba a vízia vybudovať niečo svoje. Pretaviť do reality vlastný nápad, ktorý bude úspešný a populárny medzi ľuďmi.
Kto z vás dvoch prišiel s nápadom Ránečka?
B. + M.: Obaja. Každý mal o tomto nápade svoju predstavu, obaja sme prispeli tým, v čom sme lepší oproti tomu druhému.
Je to skvelý pocit, keď sa s partnerom dopĺňate nie len po tej bežnej životnej stránke, ale aj po pracovnej – podnikateľskej. Keďže išlo o spoločný plán, od začiatku sme išli do toho spolu.
Aké to je ako manželia pracovať spolu? Neleziete si na nervy?
B: Väčšinou od kolegov dostávame uznanie a obdiv za to, že to dokážeme a že by si to ale s nami nikdy nevymenili 😊. Je to ťažké, to priznávame. Je dôležité oddeliť pracovný život od súkromného a rešpektovať sa. Veľa krát začíname debatu: ,,teraz ti idem povedať niečo ako kolegyňa”. Samozrejme, že si lezieme aj na nervy, obzvlášť keď mame doma aj office..
Nie je však nič, čo by sme nezvládli, a hlavne za všetkým stojí komunikácia. Keďže máme ale malého synčeka, tak veľa času pre seba ako manželia nemáme. Preto keď nám to situácia umožní, radi spolu trávime čas.
Stále však potrebujeme aj “me time”. Vtedy ide Michal rád cvičiť do fitka alebo tvorí v štúdiu. Pre mňa je hobby ránečko, lebo si idem oddýchnuť od materských povinností. Verte mi, aj nákup tovaru je pre mňa výletom 😊. Tiež ale rada tvorím, rada si prečítam knihu alebo len oddychujem pri Netflixe.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
B: Vo výrobničke sa striedame, keďže jeden z nás vždy zostava s malým. Väčšinou je to tak, že ja idem ráno a Michal prevezme rozvoz. Keď toho nie je veľa, tak ráno hravo zvládnu naše kolegyne aj bez našej pomoci.
Po 9tej hodine, teda počas bežnej pracovnej doby, vybavujeme maily, telefonáty, venujeme sa sociálnym sieťam, faktúram, cenovým ponukám – taká klasická kancelárska robota.
Neskôr okolo 16-17sa ide pre tovar, a večer už sa snažíme nepracovať, keď tak len skontrolujeme objednávky a či nám nič nechýba na ďalší deň.
Porovnanie začiatky a teraz – je to ľahšie alebo ťažšie?
M: Je to iné. Nedá sa úplne zhodnotiť, či ľahšie alebo ťažšie. Začiatky boli takže v zmysle systémov, dolaďovania objednávkového systému, rozvozu, príprave jedál. Teraz už máme tieto technické záležitosti zvládnuté, receptúry, všetko ale je to náročne skrz čas. S tým, že mame malé dieťa, ktorému sa treba venovať, do toho robiť veľa veci, ktoré človek za tým raňajkovým boxom už nevidí. Ale je to výzva, čo mame radi a každý deň sa učíme a zdokonaľujeme.
Ako veľmi ovplyvnil váš pracovný život váš syn?
B: Keďže je ešte malý, tak je súčasťou nášho dňa. Prácu si však musíme rozdeľovať. Každé štádium,, ako rástol bolo iné. Napríklad už teraz sa s nim nedá byť na prevádzke a skúšať nove recepty, napríklad mať ho v nosiči, lebo by všetko zjedol 😊.
Jediný čas, kedy obaja sedíme spolu v pracovni, je počas jeho obedného spánku (ktorý btw. nie je dlhý). Nie je to jednoduché, keďže čím je väčší, tak si vyžaduje viac pozornosti. Naše šťastie je, že prevádzka fičí v noci, kým ešte spinká. Počas dňa aj keď ho je počuť (rozumej ručať😊) v telefonátoch, tak naši zákazníci sú veľmi ohľaduplní a zlatí a vždy majú pochopenie.
Aký je recept na takýto úspešný family-work family business balance?
Sú ťažšie a náročnejšie dni, sú ľahšie dni, ale vždy na konci dňa je to vízia a náš sen, ktorý žijeme. Dôležitá je komunikácia, oddelenie pracovného a súkromného života a akceptovanie názoru toho druhého.